Zatmenie Slnka 4. januára 2011
Expedícia za čiastočným zatmením Slnka - aktualizované
- Pre pozorobanie zatmenia Slnka som nakoniec zvolil kopec Klopotovo - Tršovka nad Hriňovou vzhľadom na to, že to bolo jediné dostupné miesto, kde už o okolo osmej hodiny ráno vychádzalo Slnko nad miestny horizont (v určení miesta pomohol program Google Earth, ktorý zobrazil slnkom osvetlené úbočia kopcov okolo Hriňovej). Ako alternatíva bolo aj pozorovacie miesto v Detve, ale tam nakoniec bolo zamračené.
Teplota ráno bola -15 stupňov Celzia, takže expedícia bola veľmi náročná, už samotný výstup na kopec nám dal zabrať. Hore mrzlo všetko, členovia expedície aj technika. Ale stálo to za to! Nádherný východ Slnka zahalený miernym oparom presne podľa výpočtov.
Akonáhle sa slnečný kotúč dostal nad obzor, "zahryzol" sa doň Mesiac. Napravo aj naľavo od Slnkia sme uvideli úkaz Parhelia (tzv. bočné/vedľajšie/nepravé slnká) belavé, prípadne dúhové škvrny po bokoch Slnka v rovnakej výške ako Slnko. (Ak je tesne nad horizontom, potom sú vedľajšie slnká viditeľné priamo na malom hale vo vzdialenosti 22 stupňov. Pri väčšej výške sa od seba vzďaľujú. Vznikajú lomom na ľadových doštičkách orientovaných horizontálne).
V doline zatiaľ hustla hmla. Nízka oblačnosť sa nakoniec nasunula aj na kopec a okolo 8:45 nám úkaz zakryla. Vzľadom na to aj na veľkú zimu sme sa rozhodli zostúpiť do mesta na horúci čaj. Cestou ale cez oblaky prebleskovalo Slnko takže sa podarilo nafotiť aj zopár ďalších záberov. Maximálnu fázu sme už pozorovali z mesta. Oblaky miestami fungovali ako prirodzený filter, tak sa úkaz dal pozorovať aj voľnými očami, čo celý efekt iba umocňovalo. Koniec úkazu sa nakoniec podarilo pozorovať celý. Pozorovali sme metódou projekcie za okulár, aj priamo cez mraky alebo zváračské sklo. Prístroje: ďalokohľad 50/600mm na azimutálnej montáži, fotoaparát Fuji Finepix A800, kamera JVC GR-DX75. Fotografie nájdete vo fotogalérií. Členovia expedície: František Strýček, Lívia Remeselníková a Martina Valocková.
Vo fotogalérií nájdete aj pozorovanie Matúša Kulicha, ktorý zatmenie pozoroval z vrcholu kopca Javor.
Slnečné škvŕny, ako sme ich videli my, ako sonda SOHO
Pozorovanie zatmenia. Naľavo od Slnka vidieť úkaz parhelia (vedľajšie Slnko)
Takto bolo možno pozorovať zatmenie priamo, oblačnosť fungovala ako filter
Blízko maximálnej fázy zatmenia, Slnko s mesiacom zapletené do konárov sromov
Blízko maximálnej fázy zatmenia
Akonáhle sa slnečný kotúč dostal nad obzor, "zahryzol" sa doň Mesiac. Napravo aj naľavo od Slnkia sme uvideli úkaz Parhelia (tzv. bočné/vedľajšie/nepravé slnká) belavé, prípadne dúhové škvrny po bokoch Slnka v rovnakej výške ako Slnko. (Ak je tesne nad horizontom, potom sú vedľajšie slnká viditeľné priamo na malom hale vo vzdialenosti 22 stupňov. Pri väčšej výške sa od seba vzďaľujú. Vznikajú lomom na ľadových doštičkách orientovaných horizontálne).
V doline zatiaľ hustla hmla. Nízka oblačnosť sa nakoniec nasunula aj na kopec a okolo 8:45 nám úkaz zakryla. Vzľadom na to aj na veľkú zimu sme sa rozhodli zostúpiť do mesta na horúci čaj. Cestou ale cez oblaky prebleskovalo Slnko takže sa podarilo nafotiť aj zopár ďalších záberov. Maximálnu fázu sme už pozorovali z mesta. Oblaky miestami fungovali ako prirodzený filter, tak sa úkaz dal pozorovať aj voľnými očami, čo celý efekt iba umocňovalo. Koniec úkazu sa nakoniec podarilo pozorovať celý. Pozorovali sme metódou projekcie za okulár, aj priamo cez mraky alebo zváračské sklo. Prístroje: ďalokohľad 50/600mm na azimutálnej montáži, fotoaparát Fuji Finepix A800, kamera JVC GR-DX75. Fotografie nájdete vo fotogalérií. Členovia expedície: František Strýček, Lívia Remeselníková a Martina Valocková.
